wz

1963 rok pred školou.....

 

 

Výlet na Smokovci.

 

 

 

 
 
 

 

 

 

 

úto stránku venujem pamiatke na mužovho bývalého spolužiaka tzv. Kanaďana Rudyho Visokaya.

Česť jeho pamiatke!

 

 

(Poznámka:V čase mužovej stretávky som bola po dvoch mozgových mŕtviciach v Nitre v nemocnici. Už 3 rok ležím bezvládne na posteli.)

Web robím počas sviatkov Vianoc a v januári 2018

 

Stredná priemyselná škola strojnícka

v Trnave

Rudy mpred školou v roku 216

Imrich a Rudy

 

 Rudy s Jozefom a Imrichom

(Jožko Mihálik bol predsedom triedy v čase štúdia.)

Vitajte na mojej www stránke venovanej pomaturitným stretnutiam môjho muža Imricha v atarnave po rokoch.!

 

Topindex.sk - internetový katalóg, inzeráty, informácie a zábava

Rudy odišiel ako grand  v roku 2016!

Stretnutiam v Trnave predchádzali spoločné dovolenky Jožka Mihálika a jeho rodiny u Rudyho v Kanade.... Prežívali stretnutia ako bratia ,  takí priatelia z nich boli!

Čo píše o Kanade encyklopédia internetu

Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a je rozšírená od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Arktický oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.

Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií.
To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva.
Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.
Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľovnou Alžbetou II. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi Angličtinou a Francúzštinou na federálnej úrovni.
Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomiKanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a je rozšírená od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Arktický oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.
Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií. To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.
Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľovnou Alžbetou II. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi Angličtinou a Francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. So šiestym najvyšším Indexom ľudského rozvoja je Kanada jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou.kou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. So šiestym najvyšším Indexom ľudského rozvoja je Kanada jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou.


Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.[6] V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Québecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Teda pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.[7]
Francúzska kolónia Kanada, vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Spojené kráľovstvo, ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada).[8] V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of.[9] V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.
Geografia
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Kanady
Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. Na severe k nemu patrí rad arktických ostrovov zasahujúcich až k Severnému ľadovému oceánu.[11][12] Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° zemepisnej dĺžky,[13] tieto nároky však neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica s USA (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých jazier a s ním súvisiace rieky.
Hustota osídlenia kanadského územia je 3,26 obyvateľa/km2 (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v koridore Québec-Winsdor.[14] Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je CFS Alert na severnom výbežku Ellesmerovho ostrova, 817 kilometrov (450 námorných míľ) od severného pólu.[15]
Stredo-severnú časť Kanady tvorí Canadian Shield, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Celkovo je Kanada krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.
Vo východnej časti Kanady ústi Rieka svätého Vavrinca do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. V podstate za neho možno považovať celý Záliv svätého Vavrinca. Na konci zálivu leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé ležia tzv. Prímorské alebo Canadian Maritimes. Je fakt, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom.
Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Canadian Prairies, ktoré Rocky Mountains odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.
Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Kanady
Dejiny do 20. storočia
Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária.[16][17][18] Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows,[19] to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497),alšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534)[21] a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.
Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.[23] Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. V rokoch 1689 – 1763 došlo k sérii tzv. francúzskych a indiánskych vojen.[21] Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.
Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv. Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Québec.
Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Québecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Québec na Hornú a Dolnú Kanadu, pre Hornú Kanadu (dnešná provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantný.
V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 – 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním statu quo ante.
Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri Povstanie v roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).
V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia.[25] Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia.[26][27][28] Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch transkontinentálnych železníc (vrátane Canadian Pacific Railway) a ustanovením North-West Mounted Police.[29][30] V roku 1873 sa pripojila ďalšia kolónia (Ostrov princa Eduarda) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).[31]
20. storočie
Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.
V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.[4] Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.
Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojenské loďstvo hralo enormne významnú úlohu v bitke o Atlantik.
V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia. Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. tichá revolúcia v Québecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.
Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. 17. apríla 1982 tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Québecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.[34]
Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Québecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Québec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Québecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.[35]
V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.
Politické usporiadanie
Kanada je de iure konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér (v súčasnosti, jún 2012, David Lloyd Johnston). Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom Kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci vlády.
Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v Zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. Canadian Charter of Rights and Freedoms (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.
Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným generálnym guvernérom je od roku 2010 Jeho excelencia David Lloyd Johnston, súčasným premiérom je od roku 2015 vodca Liberal Party of Canada, Justin Trudeau.[43]
Kanadský parlament je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený väčšinovým volebným systémom. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do štyroch rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menované generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.[44]
Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú Conservative Party of Canada (Konzervatívna strana Kanady), Liberal Party of Canada (Liberálna strana Kanady), New Democratic Party (Nová demokratická strana) (NDP) a „Bloc Québécois“ (Québecký blok). Súčasná (2015) vláda je zostavená liberálnou stranou (vládne od roku 2015).
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Kanady
Rudy býval v Toronte!
Provincia/Teritórium Celková populácia Angličtina Francúzština Iný jazyk Hlavné mestá

 

 

Spoločne slávili svoje narodeniny!

Rudy mal etudu v Kanade, ktorej hudbu srdca započul Jozef Mihálik a dopomohol k tomu, aby hudbu srdca Rudyho počuli aj spolužiaci, zasníval o tom, že oslávi 70-siatku so svojimi kamarátmi zo strednej školy, ktorých mal rád, všetci boli 70-siatnici, ako on, väčšina sa narodila v roku 1946, tak sa mu splnila etuda o oslave 70-siatin na Slovensku s kamarátmi v roku 2016.

Jožkovi patrí hlavné ďakujeme za zorganizovanie, bolo nám spolu fajn! hovorí:70-siatnik Imro Vražba

70

 

 

 

 

 

Vroku 2017 nastalo navždy

posledné zbohom

odletela duša Rudyho do nebíčka

 

 

 

 

 

 

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

spolužiakom od Imricha s manželkou.