wz
 

 

dolu foto:pred školou r.1963

 

v roku 1961 Rudy s Jožkom Mihálikom

Imrich v roku Rudyho emigrácie

Foto tu:http://svadbaa.unas.cz

(vo februári 2018 máme 50. výročie sobáša,

ako vidíte herec Š. Kvietik sa podobá môjmu manželovi.)

 

Poriadny stisk ruky môjho manžela  som prežila!

 

 
 
 

 

 

Výlet na Smokovci

 

Rudy v Trnave1961

Môj manžel Imrich a Rudy

Rudy, veselý chalan v ňom zostal do konca života....

Túto stránku venujem pamiatke na mužovho bývalého spolužiaka tzv. Kanaďana Rudyho Visokaya.

Česť jeho pamiatke!

 

(Poznámka:V čase mužovej stretávky som bola po dvoch mozgových mŕtviciach v Nitre v nemocnici. Už 3 rok ležím bezvládne na posteli. Web robím počas Vianoc 2017.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(Jožko Mihálik bol predsedom triedy v čase štúdia.)

Vitajte na mojej www stránke venovanej pomaturitným stretnutiam môjho muža Imricha v atarnave po rokoch.!

 

 

Tu je môj manžel v roku, kedy Rudy išiel za hranice v roku 1968, vtedy sme sa my zosobášili.

 

Rudy odišiel ako grand  v roku 2016!

 

Stretnutiam v Trnave predchádzali spoločné dovolenky Jožka Mihálika a jeho rodiny u Rudyho v Kanade.... Prežívali stretnutia ako bratia,  takí priatelia z nich boli  celoživotne!

tu sme fotení na cvičení v praxi vo Vagónke  Popprad-Tatry

Jozef a Rudy

v roku 1961

v roku 2016

 Do Trnavy, do školy prišiel Rudy r. 1961 ako fešák z Trebišova. Od prvého dňa sme si padli do oka, mali SME SA  čo rozprávať ,Rudy mal svoju etudu, hlavne to,že ujde do Ameriky, Kanady.  Tak spomína môj manžel na spolužiaka Rudyho, bol prvý, ku ktorému cestoval sám vlakom do Trebišova k jeho rodičom, to bol výkon,môj manžel neznáša celoživotne cestovanie, celý život bol pri riadení vlaku, tak mal cestovanie už v zuboch, rád bol doma, v krčme hlavne v dedine..  Po maturite kamarát Rudy, išiel cieľavedomo za svojim snom emigroval do Kanady, do Toronta. Tam prežil celý svoj kanadský život. Po 50 rokoch v Toronte prišiel na stretávku do Trnavy, ktorú zorganizoval náš duchovný predseda triedy, ako sa sám Jožko pomenoval na spoločnej fotke na table, viď foto hore v logu!).

Aj keď nemám v láske židne oslavy,už či rodinné alebo verejné....poprosila som synáčika, aby dal urobiť tortu a pozval bratov s vnúčencami podať ruku dedkovi k 70-siatke a synáčik s dobrou nevesto,jeho manžekou všetko nachystali u nich v byte hore v obývačke,synáčik najmladší prišiel s 2vnučkami autom z Moravy, kde žije a prostredný synáčik prišiel takisto aj s vnukmiz Partizánskehoa dedko mal oslavu,poriadnu,má na čo spomínať, bolo veselo.....

Moje zvítanie sa s vnukmi....

v mojej "trucovni", pracovni, kde mám počítač.

Manžel prišiel v zástere s nápisom:Vitajte v mojej kuchyni!, no a nesmej sa Anežka, až ma brucho rozbolelo od smiechu.....

torta bola vynikajúca!

Vnučka Julinka, rada fotí, ako ja!

 

tak sme zašli do kuchyne aj s našimi tromi synmi....

hore u syna sa už chystalo na stôl....

 




 

Torta bola vynikajúca!




Vyfotili sa tak u syna hore v b dome na poschodí, aby ma pobavili a rozosmiali....takto mať všetkých chlapov z rodiny pokope je radosť, no bez pohárikov v rukách hlavne, ešte, že to bolo len pre zábavu.

Najmladší syn (druhé dvojča)

Moji srdcu najmilší gratulanti, vnúčence-vnuci a vnučky, čo ma tešia...

 

vnučka dala našej mačke meno, ktoré sa jej páči: "ELIŠKA"

 

prostredný vnuk Matúš(hore)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Trochu ľudových múdrostí hneď na Nový rok.

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]