wz
 

 

 
 
 

Môj manžel Imrich

Túto stránku venujem pamiatke na mužovho bývalého spolužiaka tzv. Kanaďana Rudyho Visokaya.

Česť jeho pamiatke!

(Poznámka:V čase mužovej stretávky som bola po dvoch mozgových mŕtviciach v Nitre v nemocnici v Nitre. Už 3 rok ležím bezvládne na posteli a on sa o mňa stará!)

Stredná priemyselná škola strojnícka

v Trnave

Imrich a Rudy

 Rudy s Jozefom

(Jožko Mihálik bol predsedom triedy v čase štúdia.)

Vitajte na mojej www stránke venovanej pomaturitným stretnutiam môjho muža Imricha v atarnave po rokoch.!

 

Práve keď sa konalo pomaturitné stretnutie môjho mua po 50 rokoch v Trnave som ležala po 2 mozgových mŕtviciach v biednom bezmocnom a bezvládnom stave v nitrianskej nemocnici a tak išiel na stretnutie nie veľmi šťastný, no bol rád ,že odchádza od starostí a trápenia preč, bral stretnutie ako možnosť oddychu od nutného rozhodnutia ku ktorému spel môj zdravotný stav totálnej odkázanosti, rozmýšľal nad tým čo má urobiť....tak sa stretnutie stalo pre neho povzbudením a miestom, kde sa od starostí odpútal a uvoľnil, tešil sa hlavne na to, že uvidí aj kamaráta Rudyho, ktorý celý život žil v Kanade a ktorý si splnil študentský sen(o ktorom mužovi rozprával ako chalan rudyho etuda celú mladosť znela v jednom tóne a to len zmiznúť z tejto republiky do Kanady na západ),  že z tejto  republiky zmizne za hranice, na západ do Ameriky čo aj urobil po doštudovaní. Rudy po 50 rokoch prišiel na Slovensko na stretnutie pomaturitné, prišiel pozdraviť svojich kamarátov s ktorými dral nohavice v školských laviciach, kde sa cítil dobre. Muž mi rozprával zážitky z prechádzok po uliciach Trnavy, pre dedinských chalanov to boli zážitky so samostatnosťou, býval v podnájme a nie v internátnej base, ako nazývali internátny život po škole. Býval u dedka Čavojského, ktorý hral na violončele v orchestri v kostole, kde mu chodil obracať noty. Aj som sa nasmiala, b keď sa pán Čavojský chcel kúpiť chryzantémy na hrob, uvidel jednu pani , ktorá niesla peknéchryzantémy a spýtal sa jej: "Kde ste tie pekné chryzantémy kúpili?" a ona mu odpovedala arogantne, no nie v mäsiarstve, predsa v kvetinárstve! a dedko jej na to povedal slušne: "Oni krava!" Dedko ešte neznámym aj známym ľuďom "onikal" nevykal a netykal, ale onikal. Tak ma jeho slušne vynadanie arogantnej babe rozveselilo.....Chcel predsa vedieť v ktorom kvetinárstve to kúpila, aby si aj on tam kúpil také pekné kvety na hrob rodičom a ona mu drzo  sprosto odpovedala. Jeho odpoveď bola pohotová a adekvátna. Účasti Rudyho na stretnutí v Trnave predchádzali po tri roky návštevy Jožka s rodinou u Rudyho v Kanade, kedy aj tri krát bol pozrieť a počúvať mohutné Viktoriine vodopády Rudy bol Jožkov dobrý kamarát, nielen bývalý spolužiak a tak dobre počul Rudyho etudu s hlasom jeho srdca, z toho vznikli stretnutia v Trnave. Rudy túžil po sretnutí sa s chalanmi , teraz už seniormi, ktorých mal rád. A čo sa stalo v Trnave pri odchode z reštaurácie, kde spolu sedeli, jedli popili, podebatovali? Rudy sa na chvíľu vytratil od stola a zašiel za barmanom, kde si vyžiadal účet za všetkých zúčastnených a tento účet skrátka hneď vyrovnal, zaplatil z vlastného vrecka. Keď išiel zaplatiť útraty Jožko za všetkých ako organizátor stretnutia, tak mu vrchný povedal, že je účet už zaplatený, (tým "dreveným", vysokým pánom).Jožko, už mohol všetkým iba oznámiť to, čo sa stalo a prítomní zborovo povedali svoje ďakujema zčali čapkať,tak Rudyh vyprevadili pri odchode čapkaním a  Rudy odchádzal spokojný a šťastný domov z ďalšieho spoločného stretnutia. Odchádzal, ako grand! Veril azda tomu, že aspoň kamaráti prídu  aj na stretnutie v roku 2017, ktoré chcel ešte raz absolvovať, to bola Rudyho etuda, rozlúčiť sa s tými s ktorými mu bolo v mladosti dobre a ktorých mal úprimne rád. Rozlúčil sa ako grand

 a odišiel do Kanady do svojho nového domova  kde mal svoju rodinu a kde pracoval a žil od roku 1968. (už bol kanadským občanom , ktorý sa narodil na Slovensku, takže bol Kanaďan),

 

 

Vroku 2017 nastalo navždy

posledné

 

 

 

 

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]